Indira

Láska...Slovo,ktoré v posledných mesiacoch zamestnáva moju myseľ čoraz častejšie.Láska moja od Elánu je každodennou realitou v mojom prehrávači a už si pomaly ale isto začínam pripadať ako prípad pre psychiatra. A to všetko spôsobila jedna osôbka,vďaka ktorej moje srdce začalo byť na poplach...Je to však človek,ktorého stretávam každý deň...A práve to je ten najväčší problém... Už raz som si povedala,že sa nikdy nezamilujem do osoby z môjho najbližšieho okolia,ale znovu som do toho spadla.Čo narobím-láska je silný cit,ktorý ma znovu premohol.Najradšej by som na neho zabudla,vyhodila si ten cit zo svojho srdca,ale už je to príliš rozvinuté.Najviac bolí to,že aj tak s ním nikdy nebudem.Práve táto skutočnosť zožiera moje srdce každým dňom viac.

Láska spája dvoch do jedného celku,ale ja som v tom bohužiaľ zostala sama a druhá strana vôbec nič nevie,možno nanajvýš niečo tuší.A ak tuší,tak to perfektne skrýva a nič nedáva najavo. A ja-človek plachý,sa stále neviem odhodlať dostať to zo seba.A vlastne,nie som si ani istá,či to naozaj chcem povedať.Lepšie by bolo,keby sa to nedozvedel,ale ja by som sa utrápila k smrti. Možno je on ten ,,Pán Dokonalý´´ a ja ho svojou nerozhodnosťou strácam.Ale trápi ma to,že je mi každý deň až príliš blízko a tieto vzťahy,aspoň pre mňa,nikdy nedopadli dobre. Zvláštne je,že toto prežívam silnejšie,než kedykoľvek predtým.Asi na tom naozaj niečo bude a ja by som sa mala konečne rozhýbať...