Indira

Už len niekoľko hodín nás delí od tej dlho očakávanej chvíle...Po roku sú tu znova...Vianoce...Slovo,ktoré v každom z nás vyvolá spomienky na krásne chvíle strávené v kruhu svojich najbližších,pri rozžiarenom stromčeku. Večera pri svetle sviečok,rozbaľovanie darčekov,šťastný smiech detí a slza,ktorá sa vkradne do oka nejednému človeku... Tento rok však nepocítime tú nádhernú atmoféru naplno.Chýba totiž jeden veľmi dôležitý element a tým je...sneh... Biela pokrývka asi nemá naponáhlo,nechce sa jej zostúpiť z nebies a darovať nám krásny pohľad na zasneženú zimnú krajinu. A vlastne (aspoň čo som si všimla ja),tento rok sa pokoj a pohoda akosi vytratili.Ľudia okolo mňa sú až príliš uponáhľaný a za žiadnu cenu nechcú spomaliť.Možno je to súčasnou dobou,v ktorej keď sa človek zastaví,už ju tak ľahko nedobehne.Ale aspoň na Vianoce by sme si mali dopriať oddych a pokoj,ktorý je nám počas roka tak vzdialený...