Indira

Akosi nemám čo písať,aj keď mám pocit,že sa potrebujem vypísať.Keď sa však k tomu dostanem,myšlienky prestávajú prúdiť.Dnes mám zvláštny deň.Smútok sa strieda s depresiou a úsmevom.Tieto stavy nenávidím,neviem,čo si mám o sebe myslieť.Pripadám si ako úplný blázon.Okolie sa na mňa pozerá s divným výrazom v tvári,myslí si svoje. Som zvláštny človek,viem.Ale dnes sa sama nechápem,pozastavujem sa nad tým,čo sa mi preháňa v hlave.Často myslím na smrť.Smrť,ktorá je vykúpením.Najmä predvčerom som sa jej nemohla zbaviť,stále zamestnávala moju myseľ.Pochmúrnosť je mojou spoločníčkou už dlhší čas a je stále intenzívnejšia.Ani láska ju nedokáže prekonať.Naráža na ňu ako na balvan,na ktorom sa vždy zlomí. Možno si poviete,načo tu píšem tieto svoje citové výlevy...Preto,lebo keď sa vypíšem,cítim sa o trošku ľahšie.Nezbaví ma to depresií,ale pomôže...