Indira

Vymykám sa z predstáv druhých ľudí o tom,aká by som mala byť,aká si myslia,že som.Ani nevedia,ako veľmi sa mýlia.Nie som tá,ktorá bude ako bábka čakať iba na zatiahnutie povrázku,ktorá bude každým smerom vysielať nacvičené úsmevy a tváriť sa,že svet je taký,ako má byť.Mnoho vecí sa zmenilo,no mnohí to ešte nevedia (alebo vedieť nechcú?).Všetci pod naoko kamennými tvárami,ktoré nič nerozhádže,skrývajú dušu plachého dieťaťa,túžiaceho po pohladení.Môžu sa tváriť,že všetko ide podľa ich predstáv...nech sa páči...ja im nezakazujem.Iba viem,že nič z toho,čo si vysnívali nie je skutočné.Vlastne...dobre,možno maličká časť,ale iba taká nepatrná ako zrnko piesku v slnkom vyprahnutej egyptskej púšti. Časy sa menia,ľuďia sa menia.Zmenila som sa aj ja,no iba málokto ma chce prijať takú,akou som teraz,teda takú,akou som bola celý život,no svoju pravú podstatu som skrývala.Prišiel ale čas povedať DOSŤ!Načo je dobrá hra na nevedomosť a na pretvárku??Veď tých je už v dnešnom svete až príliš...